Prince of Stride: Alternative (PuriSuto)

Dĺžka: 12 epizód

Rok vydania: 2016

Rating: PG-13

Štúdio: Madhouse

Predloha: Vizuálna Novela

Žáner: šport

Za posledné roky sa so športovými anime ako keby roztrhlo vrece. Japonci totiž to konečne prišli na to, čo diváčky chcú. Kopu pekných bishonenov ktorí nie sú ani zďaleka heterosexuálny ale odmietajú si to priznať. Táto formulka nám dala pár dobrých anime ako napríklad Free alebo Haikyuu. A bohužiaľ aj niekoľko nepodarkov, ktoré chceli len využiť všetok ten hype. A medzi tie nepodarky sa zaradilo aj Prince of Stride. Pritom samotný nápad nebol zlý. To čo sa s ním ale stalo bolo tak tragické, že dokonca aj ja som posledné epizódy sledovala len kvôli tejto recenzií. Skrátka, takto sa dobré športové anime nerobí a povieme si prečo.

Celý dej sa točí okolo vymysleného športu menom Stride. Jedná sa o akúsi kombináciu medzi behom na dlhé trate spojeným s parkourom. Je to tímoví šport, pričom každý tým má 5 bežcov a jedného "relationer"- človeka ktorí na diaľku dáva bežcom pokyny. Keďže predlohou pre PuriSuto bola otome hra, hlavnou hrdinkou je dievča menom Sakurai Nana ktorá práve prestúpila na školu Honan. A to iba preto, lebo ju uchvátilo video v ktorom školský Stride klub predvádza svoje schopnosti. Krátko po svojom príchode ale zistí že sláva tohto klubu je už dávno preč a kvôli nedostatku

členov mu hrozí zatvorenie. Ale ako to už býva s príchodom hlavnej hrdinky sa zjavia aj nový členovia a tak už ku koncu prvej epizódy má klub kompletný tým. Nováčikovia sú optimista Riku, ktorého minulosť sa tohto športu týka a leg-fetišista Takeru. Spoločne sa snažia klubu vrátiť jeho zašlú slávu, pričom objavujú silu pravého priateľstva a podobné nezmysli. Ich cieľom sa postupne stáva výhra na najvýznamnejšej súťaži v stride- End of Summer.

Príbeh je tak predvídateľný až to bolí. Tým vyhráva jeden západ za druhým až kým sa mu do cesty nepostaví úhlavný nepriateľ s ktorým prehrá. Nasleduje depresia z ktorích ich ale dostane sila priateľstva. Friendship is magic, bitch.Autori sa to snažili vylepšiť vedľajšími zápletkami. Tak napríklad tým, prečo sa kedysi slávny stride tým ako Honan zrazu dostal do nemilosti a prišiel o väčšinu členov (lebo niekto dostal na hubu). Ďalšia problematika je Rikuova tragická minulosť, presnejšie prečo sa tak veľmi bráni robiť stride aj keď ho to baví. Celý príbeh ale pôsobí ako zmes nezmyslov pospájaných dohromady, ktorí sa márne snaží v ženskom obecenstve vyvolať reakcie typu: ,,Omg Riku je tak kawaii a chudáčik má to ťažké! Ale však Takeruova tajná láska vylieči jeho bolesť. " Zopár rýb sa im na tento trik chytilo. Nanešťastie pre štúdio, ja nie som ryba... Ja som delfín! (lol, special snowflake syndrome)

Už počas prvej epizódy sú divákovi predstavené viac-menej všetky postavy. Je tu samozrejme hlavná hrdinka, ktorá rovnako ako väčšina hrdiniek otome hier veľa charakteru nepobrala. Je neustále veselá, bezhranične miluje stride a žije tak odlúčená od otca, že ani nevie v čom vlastne podniká. Ale vďaka stride to zistí.

Už spomínaný Riku a Takeru sú tak strašne moc heterosexuálny, že sa na to nedá pozerať. Už od začiatku je preto jasné, že autori vsádzali viacej na ich priteplenosť, ako osobnosti. Riku sa venuje všetkým typom športov okrem stride. A ako som už spomínala, anime rieši aj jeho dôvod prečo tomu tak je. No aj napriek tomu sa po zápase s Takeruom začne tomuto športu znovu venovať. Jeho tragická minulosť sa ale popritom pomaly začne predierať na povrch... Oh wait, to malo vo mne akože vyvolať nejaké pocity?

Takeru (vo fandome známy skôr ako running Haru) je klasický Mr. Cool, ktorí je závislí na tréningoch a zo zásady neprejavuje pocity. Zvyšok týmu je zmes archetypov ktoré sa v takýchto anime bežne vyskytujú- zženštilí, roztomilí Hozumi; Mr. Kapitán a.k.a "otec" týmu Heath a shogi milujúci nerd Ayumu. A keďže každý športový tým potrebuje nejakého Mr.Temného o pár epizód neskôr a pridá aj člen pôvodného Honan Stride Clubu- Kuga Kyousuke. K nemu sa dá povedať len toľko, že vyzerá ako Kamui Gakupo na motorke.

Zvyšok postáv je ešte menej výrazných a rozvinutých ako hlavná pätica. Máme tu učiteľa ktorí neustále vyťahuje japonské príslovia; trap! bežca a potom kopu bishonenov ktorí majú asi toľko charakteru ako stará špongia. Ale hlavne že sú sexy *facepalm.*

Animácia je ukážkou toho, čo by sa stalo keby autori No Game no Life odobrali zopár vrstiev a zmenili paletu základných farieb. Inak je na pohľad celkom pekná, dokým sa nezačnete zaoberať tým, ako sú zanimované preteky. Presnejšie, keď si uvedomíte že väčšinu pretekov zaberajú bežiace torzá ktoré zo seba sypú múdrosti. Občas sa mihne nejaký parkour trik, aby sa nepovedalo. Ale skrátka je jasné, že autori pri animácií dosť šetrili a namiesto očakávaného anime o parkoure, nám radšej dali anime plné kecov o priateľstve a bežiacich torz.

Hudba je asi jediným svetlím aspektom PuriSuto. Opening je chytľaví a graficky tiež ujde. Ending nie je až taký chytľavý ale tiež to nie je až taká tragédia. Najdôležitejšie je ale OST, alebo aj hudba v pozadí ktorá sa väčšinou skladá z dubstepu. Perfektne ladí k bežeckým scénam ale aj pomimo.

Možno je to tým, že som už príliš stará na to, aby som bola mimo len z toho že sa nejaký chalani držia za ruky. Skrátka, pokiaľ chce niekto robiť športové anime s pritepleným nádychom, nemal by sa spoliehať len na šport a pekných bishonenov. Najdôležitejšie je, aby tí krásavci mali aj nejaký ten charakter a aby príbeh nebol slátanina bez hlavy a päty. Čo sa u PuriSuto povedať nedá. Je to zmiešanina všetkých možných klišé pri ktorej pozeraní budete cítiť, ako vám postupne odumierajú mozgové bunky. A nehodí sa ani ako kulisa pri jedení. Nakoniec sa vynára jedna zásadná otázka...Kto mi vráti tých 5 hodín života?

+ Soundtrack

+ Zaujímavý šport

- Nudné, nerozvinuté postavy

- Klišé, klišé a ešte raz klišé

- Predvídateľný dej

- Nudné až to bolí

- Celkovo to mohol byť dobrí nápad ktorí ale tragicky zlyhal

Hodnotenie: 3/10