Na moju obranu len lístok na 3 dni stál skoro 17 eur pretože som zase zabudla na predpredaj. Človek by si myslel že keď už vpodstate bývam v BA tak sa dokopem k tomu ho ísť kúpiť vopred.

Zase som si nakúpila hneď niekoľko odznakov, hoci ich už fakt nemám kam dávať. A k tomu aj nádhernú záložku s Glaceonom. Kaori bola tak neskutočne milá že po konverzácií s ňou sme si skrátka museli s R niečo kúpiť. Jediné čo ma mrzí je to, že som nezohnala žiaden odznak s Bobbym ani iKON OT7. Ale aspoň mám Jinhwana s Junhoe. A už tretieho Namjoona do zbierky (ehm...).

Tiež som si kúpila svoje prvé K-pop plagáty, BTS a iKON z obdobia WIN (čiže bez Chanwoo).

Peňaženku som dorazila BTS tričkom od Poliakov pretože ma už iritovalo že vkuse niekde stretávam ARMYs v tričkách z ebayu a ja ešte žiadne nemám. Napr. keď sme s rodinou ešte v lete niekam išli a ja som v nejakom meste ráno videla na prechode dievča v J-Hope mikine, a keď sme sa večer cez to isté mesto vracali tak som na chodníku videla niekoho v Jimin tričku :D.

Veľkú radosť mi urobila R ktorá ma ešte pred conom prekvapila pokémonmi z mekáču so zamestnaneckou zľavou :3

• Celkovo som si tento con užila hoci som sa väčšinu času len flákala so svojimi ľuďmi a otravovala všetkých naokolo. Či už cosplayerov ktorých R. musela z textiláckych dôvodov obchytkávať alebo umelcov v artist alley ktorých sme spovedali z príbehov o tom ako sa tam vlastne ocitli. Na najbližší con si musíme vyčleniť nejaké peniaze čisto pre umelcov, aby sme po dlhých konverzáciách nekupovali zase iba to najlacnejšie...

Prežrala som sa predraženej cigánskej, takmer som vypustila dušu na DDRku, náhodne stretla väčšinu mojej školy a trošku som si vylepšila svoj social skill. Ale stále som introvertné potato ktoré sa len nechá ťahať za ručičku extrovertami. A tiež som zistila že moje outfity sú občas asi fakt príliš extravagantné keďže jeden fotograf si o mne najskôr myslel, že som cosplay...

Trikrát hádajte koho je to stan iKON dole.

Moje hromadenie K-pop vecí bolo ale zakončené až ďalší víkend doma, kde ma čakalo album New Kids od iKON. Pôvodne som jeho kúpu plánovala až na Vianoce spolu s nejakým ďalším albumom. Lenže potom som si všimla, ako na online obchodoch postupne mizne možnosť plagátu (mám tendencie si z nudy pchať veci do košíka, zaplakať a potom to vymazať) a keďže mám pre túto éru strašnú slabosť- pudlík Yunhyeong, Cruella de Bob apod. rozhodla som sa konať. Kým to dorazilo tak ma často prepadali myšlienky či to bol vôbec dobrý nápad keďže som si len nedávno (Júl) kupovala Ejaculation. V momente ako som držala balíček v rukách ma ale tieto obavy prešli. Hlavne potom čo som zistila že som ako kartičku dostala Jinhwana. On bol totiž to dôvod prečo som sa o iKON začala zaujímať a bol môj prvý bias než som zistila, že z tej bandy idiotov si nikdy biasa nevyberiem :D Stav K-Pop a J-Rock albumov 1:1.

Pôvodne som sa chcela ešte rozpísať aj o tom ako som na tom psychicky celý posledný mesiac zle a

že ma vpodstate nad vodou držia len kamaráti a k-pop. Potom som si ale uvedomila že celý tento článok je plný len pozitívnych vecí a bola by škoda to kaziť. Plus som si tento víkend prečistila  hlavu a i keď moje problémy nezmizli je mi trochu lepšie. Bobbyho Runaway bol ale pre mňa tento mesiac asi dar z nebies pretože je perfektne relatable k mojej situácií. Celkovo sa chcem ku comebackom ktoré ma za poslednú dobu zničili ešte v najbližšej dobe vyjadriť.