Tak trošku som dúfala že na umeleckej škole moje sklony k prokrastinácií a robení vecí na poslednú chvíľu zmiznú. Že budem s nadšením postupne pracovať na projektov a všetko budem mať do bodky premyslené. Hahaha...prdlajs. Je jedno ako veľmi ma niečo baví aj tak som schopná sa na to sústrediť až keď mi horí za zadkom. Práve vďaka tomu mám za sebou Január plný stresu, ponocovania a znovu objavenej závislosti na kofeíne o ktorej som si myslela, že som sa jej po maturite zbavila.

Nakoniec som to všetko ale nejakým zázrakom zvládla a mám konečne voľno. Potrebujem sa dať trochu dohromady, urobiť si poriadok v hlave a iných veciach. Svrbia ma ale prsty a tak som aspoň dala dohromady takýto článok s mojou tvorbou, respektíve s prácami kvôli ktorým mám zase problém chodiť spať pred polnocou.

Prvou veľkou prácou bola 10 kusová séria podpivníkov. Celý nápad som mala v hlave už od Vianoc- séria príšeriek s ktorými sa človek pri pití aspoň nebude cítiť sám. Nakoniec som sa k tomu dokopala až cez víkend pred odovzdaním. A nastalo peklo. Ono totiž to aj keď sa do niečoho pustím tak mám problém pri tom dlho vydržať. Často lietam od jednej veci k druhej, strašne ľahko sa nechávam rozptýliť vecami v mojej blízkosti alebo sa proste musím postaviť a chvíľu hýbať inak sa z toho sedenia zbláznim. Čo je aj jeden z dôvodov prečo nikdy nechcem skončiť niekde v kancelárií pri sedavej práci, zbláznila by som sa. Samotné skice tohto projektu mi tak zabrali... no 11 hodín som ten skicár mala pred sebou určite. A z toho si nejaký ten čas môj mozog robil zo mňa akurát tak srandu.  Nasledovalo spracovanie v Adobe Illustrator (cca deň a pol), tlač a lepenie na kusy kartónu. S výsledkom som ale veľmi spokojná. Poznáte taký ten pocit keď dokončíte nejakú tvorivú činnosť a potom na to čumíte s myšlienkou: "Toto je fakt moja práca? Wow." Tak po strašne dlhom čase (asi to boli už roky) som tento pocit opäť zažila aj ja.