Niekedy v polke augusta som sa ocitla v Rakúsku na menšej obhliadke vinární. Bola to skvelá príležitosť vyskúšať ako sa chovajú filmy s vyšším ISO. A samozrejme ochutnať vína ku ktorým by som sa normálne nedostala. Najlepšie bolo asi zlaté ktoré bolo sladké ako med a pri pohľade na jeho reálnu cenu ma skoro porazilo. Mala som tiež príležitosť si otestovať svoju nemčinu ktorú som od maturity nevyužila. A asi to bolo aj dosť počuť pretože Rakúšania mi radšej odpovedali v angličtine...

Po vinářnach sme sa išli pozrieť na nejaký zámok ktorého názov si už tuším nepamätám ale mám pocit že patril Habsburgovcom. Vzniklo veľa fotiek ale nakoniec som vybrala tento autoportrét a jednu fotku z koncertnej haly. Páči sa mi tá hra medzi orchestrom a pánom ktorého postoj pôsobí ako keby bol len nejaký sedliak.
Nejaké to rakúske See pri ktorom bola strašná zima a navyše sme kvôli časovému sklzu mali naň fakt málo času. Paradoxne práve odtiaľto mám asi najlepšie fotky. Čo si odtiaľto vlastne pamätám? Hmm...kamarátku ako ju jej mamina (moja krstná) fotí na instagram. Otca ako na mňa kričí nech si pohnem a že mu lezie krkom ako na mňa musí kvôli foteniu vkuse čakať. Len v trošku menej slušnej verzií.
Keďže na druhom filme ostalo ešte niekoľko záberov vydali sme sa jedného dňa s Petrolejovou nájsť nejaké pekné miesto na jeho dofotenie. Nafotila som si aj nejaký materiál k projektu ktorý možno nakoniec nikdy nevznikne, pretože som momentálne už úplne preorientovaná na iné projekty. Celé sa to ale točí okolo filozofie a spája to fotografiu s textom.
Petrolejova je jeden z mojich najobľúbenejších ľudí a za veľa vecí v živote som vďačná práve jej. Plánujem ju využiť aj na jeden školský projekt (Budem niečo točiť, wow) pretože je fakt zaujímavý človek. Plus je nádherná.
Moje pokusy fotiť na film počas Bielej Noci dopadli tragicky. Respektíve som sa mohla len zasmiať na tom aké je to celé čierne (technická poznámka: 800 ISO je fakt málo), poučiť sa ísť ďalej.
Tieto dve fotky ako jediné ako-tak vyšli a pritom so samotnou udalosťou vôbec nesúvisia. Prvá vznikla keď sme sa už len túlali po meste a nemali čo robiť.Je až vtipné že podľa môjho učiteľa je zo všetkých najlepšia. Čo sa druhej týka, tak tú najlepšie popíšem asi takto: ,,Také to keď bývate v Petržalke, zabávať sa idete do mesta a ráno sa zobudíte niekde v Karlovke." 
Niekedy začiatkom októbra sme sa so spolužiakmi vydali do Prahy na konzultácie a DOD na FAMU. Išli sme tam s nadšením, odchádzali s depresiou. Keďže som nemala spravený výber a ani vyvolané filmy tak som nič neukazovala. No bohato mi stačilo počuť ako hodnotili mojich spolužiakov o ktorých si myslím že fotia dobre.  Pred dramatickým skokom do Vltavy ma zachránil trdelník s nutelou.
Človek nemôže povedať že bol v Prahe pokiaľ nemá fotku "toho týpka na koni." A zistila som že na pražskej hlavnej stanici to smrdí rovnako ako na tej bratislavskej. Aspoň sme sa fakt cítili ako doma.