Spoveď| Ako som si našla svoju "nálepku"
júna 18, 2018
Už dlho som premýšľala nad písaním "spovedí", pretože verím že články zo života dokážu byť pre iných
nápomocné a možno aj inšpiratívne. Plus som v poslednom čase mala až veľa rozhovorov na téma: „Musíš sa tými vecami zmieriť a ísť
ďalej.“ A až príliš veľa nocí kedy som nedokázala kvôli svojim myšlienkam spať.
Jediný cieľ ktorý som si na narodeniny (yep, už môžem legálne piť všade po svete) dala, bol že budem viacej svojská. Povoliť uzdu na ktorej sa neustále držím a byť slobodná. Jedna z vecí ktorú som potrebovala preto urobiť je spísať tieto riadky. Plus je Pride Month čiže mám plné právo, byť tak teplá ako sa to len dá. Som z tohto článku dosť nervózna a dlho mi trvalo kým som ho dala dohromady. Mám pocit ako keby to bola nejaká veľká vec, pričom sa k tomu asi skoro nikto nedostane. Ale ak sa predsa len nájde niekto, komu tieto myšlienkové pochody súvisiace s hľadaním vlastnej orientácie nejako pomôžu na jeho ceste,tak budem len rada.
Pamätám si keď sa v tretej triede spolužiačky skupinovo zabuchli do jedného štvrtáka a skoro každú prestávku viseli na dverách a zdravili
ho. A ja som absolútne nechápala čo sa deje, lebo medzi ním a našimi chalanmi som nevidela žiaden rozdiel. Potom prišlo obdobie otázok „Kto z triedy sa
ti páči?“ a ja som nikdy nemala odpoveď, lebo naši chalani mi pripomínali skôr bandu gremlinov. Spomínam si ale na jeden môj potencionálny prvý „crush“
na jedného kamaráta. Po rokoch som si ale uvedomila, že skôr ako jeho výzor ma skôr fascinovalo jeho IQ a to aký bol „dospelý“ v porovnaní s ostatnými
v našom veku. Samozrejme, že v ôsmich som rozdiel medzi príťažlivosťou a fascináciou nepoznala.
Jediný cieľ ktorý som si na narodeniny (yep, už môžem legálne piť všade po svete) dala, bol že budem viacej svojská. Povoliť uzdu na ktorej sa neustále držím a byť slobodná. Jedna z vecí ktorú som potrebovala preto urobiť je spísať tieto riadky. Plus je Pride Month čiže mám plné právo, byť tak teplá ako sa to len dá. Som z tohto článku dosť nervózna a dlho mi trvalo kým som ho dala dohromady. Mám pocit ako keby to bola nejaká veľká vec, pričom sa k tomu asi skoro nikto nedostane. Ale ak sa predsa len nájde niekto, komu tieto myšlienkové pochody súvisiace s hľadaním vlastnej orientácie nejako pomôžu na jeho ceste,tak budem len rada.
Potom prišiel druhý stupeň základky a zrazu všetky baby začali riešiť prvé lásky a tak. Moja najlepšia
kamarátka skákala zo vzťahu do vzťahu a mňa to neskutočne iritovalo. Chápala som kto že sa do niekoho zamilovala. Nechápala som ale jej potrebu byť vkuse do niekoho
zamilovaná, neustále si vypisovať s chalanmi a tak podobne. Všetko som to ale zvalila na to že ja som na niečo také „ešte nebola“ a plus som mala kopu iných
problémov.
Nikdy by mi ale nenapadlo, že by som mohla byť niečo iné ako hetero, aspoň tak do siedmej triedy. Pojmy gay a lesba som poznala, ale nepozastavovala som sa nad nimi. Pamätám si ale ako mali dve spolužiačky (také tie typy čo furt potrebovali byť stredobodom pozornosti) obdobie kedy sa naschvál pred všetkými bozkávali. No a asi si viete predstaviť, čo po takom bozku dvoch dievčat v triede plnej 12-13 ročných faganov nasledovalo. Krik, samé „FUUUUUUJ“ otáčanie hláv iným smerom a tak podobne. A ja som tam len tak stála a mala v hlave otázky: „Prečo sa bozkávajú keď spolu nechodia?“ „Prečo všetci fujkajú, čo je na tom také hnusné?“ a ,,Prečo všetci vrieskajú ako paviáni?!“ Skrátka, od začiatku som nechápala čo majú všetci voči homosexualite. Čo samozrejme nie je znamenie príslušnosti k LGBT+, len mám pocit že takýto prvý „dojem“ je v takomto článku dôležitý.
Nikdy by mi ale nenapadlo, že by som mohla byť niečo iné ako hetero, aspoň tak do siedmej triedy. Pojmy gay a lesba som poznala, ale nepozastavovala som sa nad nimi. Pamätám si ale ako mali dve spolužiačky (také tie typy čo furt potrebovali byť stredobodom pozornosti) obdobie kedy sa naschvál pred všetkými bozkávali. No a asi si viete predstaviť, čo po takom bozku dvoch dievčat v triede plnej 12-13 ročných faganov nasledovalo. Krik, samé „FUUUUUUJ“ otáčanie hláv iným smerom a tak podobne. A ja som tam len tak stála a mala v hlave otázky: „Prečo sa bozkávajú keď spolu nechodia?“ „Prečo všetci fujkajú, čo je na tom také hnusné?“ a ,,Prečo všetci vrieskajú ako paviáni?!“ Skrátka, od začiatku som nechápala čo majú všetci voči homosexualite. Čo samozrejme nie je znamenie príslušnosti k LGBT+, len mám pocit že takýto prvý „dojem“ je v takomto článku dôležitý.
To že nie som asi tak úplne hetero som si začala uvedomovať hlavne vďaka anime. Bola som typická otaku a yaoi fanynka s blogom na poviedky. Medzi mojimi internetovými kamarátkami z rôznych blogov bolo aj jedno dievča ktoré opovrhovalo yaoi ale malo
rado yuri, plus sa venovalo prekladom yuri máng. Chcelo ma zlákať na preklad, hoci som v tom čase mala ešte dosť veľké problémy s angličtinou. A tak som sa zo zvedavosti
pustila aj do yuri máng. Samozrejme že som si hneď nasadila „ťažký kaliber“ a to Shoujo Sect. Kto sa vyzná, vie že okrem mangy existuje aj hentai verzia ...ehm. Skrátka
nastalo u mňa prvé obdobie veľkého spytovania seba samej. Je toto tiež len zábava, alebo je v tom niečo hlbšie? Nastalo postupné uvedomenie si že mi predstava toho
byť s dievčaťom neprekáža a láka ma. A tiež tomu pomohlo zopár zaujímavých snov, ehm. Tak som to v 13tich jednoducho uzavrela tak, že som „asi bi.“ Pretože neexistovala predstava, že by sa mi chalani nepáčili.
Nasledujúce roky boli v tomto smere všelijaké. V prvom rade som na nejaké premýšľanie nad sexualitou nemala príležitosť.
Moje problémy sa na strednej zhoršili, prepadla som ťažkej depresií, mala problémy so sebapoškodzovaním a tak podobne. Občas som mala tendenciu
si v tých zlých chvíľach nadávať aj kvôli tomuto, ale musela som byť fakt na úplnom dne. Mám pocit že celé tie roky som tú svoju „bisexualitu“
vnímala skôr „Určite chcem mať niekedy niečo s babou, ale asi skončím nakoniec s chlapom lebo je to predsa len bezpečnejšie.“ Pochádzam z dosť problematickej
rodiny a ešte v tej dobe som v sebe živila predstavu že sa to raz zlepší. Že až budem dospelá, bude to všetko inak. Budeme s manželom chodiť k rodine na návštevy,
deti budú určite nejaké to plus k dobru... hahaha. Dnes už viem že by som sa zbytočne trápila. Ale to už odbieham od témy.
Až teraz keď sa konečne
už asi tretím rokom dávam ako tak dohromady, som sa nad tým všetkým začala znovu zamýšľať. Došlo mi, prečo som sa vždy cítila tak divne a mala pocit že niečo tak úplne nesedí. A až po poriadnom preskúmaní tumblru, postov
od dievčat ktoré si tiež prešli zmenou bi->lesba mi postupne začalo všetko do seba zapadať.
Vďaka tomuto a mnohým podobným postom sa mi podarilo uvedomiť si, ako to so mnou vlastne je. Celý článok by mohol byť kľudne aj na desať strán, ale mám pocit že už teraz som stratila Vašu pozornosť. Tak som si vybrala také tie najdôležitejšie body a rozpísala som sa o nich.
Vďaka tomuto a mnohým podobným postom sa mi podarilo uvedomiť si, ako to so mnou vlastne je. Celý článok by mohol byť kľudne aj na desať strán, ale mám pocit že už teraz som stratila Vašu pozornosť. Tak som si vybrala také tie najdôležitejšie body a rozpísala som sa o nich.
Bežné sú vraj zamilovania do mužov u ktorých nemá žena šancu v zmysle, že sú to muži ktorý dotyčnej ubližujú, sú
fiktívny alebo inak nedosažiteľný. Haha. Odkedy si pamätám boli mojimi objektami záujmu len vymyslený bishouneni z anime a tak podobne. Dokonalý chlap bol pre mňa temný,záhadný, musel by vedieť hrať na gitaru, musel by byť perfektný gentleman a pritom typický badboy. A ako bonus by mohol ovládať nejaký ten element, ha.
Čo sa hercov týka tak tí mi boli vždy u prdele
až kým neprišla éra SuperWhoLock fandomu. A zrazu všetci riešili nejakého Desiateho doktora, Deana a herca z ktorého mena si ľudia robia aj po viac ako piatich rokoch srandu.Títo
muži boli vo fandomoch považovaný za vrchol sexappealu, každá fanynka sa išla z niektorého z nich zblázniť. Desiateho som si za svojho Doktora vybrala hlavne kvôli
jeho storyline, hnedým očiam a tomu ako ho fandom miloval. Keď sa spätne pozerám na môj prístup k
Benedictovi, tak bol asi takýto: „Benedict má fakt zaujímavú tvár. Sherlocka zahral úžasne a ten seriál mám rada. Fandomu príde
atraktívny. Benedict mi príde atraktívny.“ Týmto sa snažím povedať, že pokiaľ sa musíte nejako prehovárať (kľudne aj nevedome) k tomu aby sa vám niekto páčil alebo sa nechávate strhnúť davom, tak to nie je skutočná
príťažlivosť.
Vždy som tvrdila že ma typický svalnatý alfasamci a celkovo svalnatý muži nepriťahujú. Že mám rada
obyčajných chlapcov, kľudne aj typy ktoré vyzerajú ako keby ušli z koncentráku. Pretože tí svalnatý má vyslovene desili a odpudzovali. Po čase sa moja
príťažlivosť zúžila na ženy ktoré vyzerajú ako muži, mužov s dlhými vlasmi a osoby ktorým nie je možné určiť pohlavie (ľudia
z tumblru a tak). Bližšie som ale mala k tým čo boli biologicky ženy.
Mám pocit že na mojom zmätení mala istý podiel aj moja obsesia ohľadom visual kei. Vo visual kei móde ide totiž to hlavne o androgynitu- vyzerať ako neurčité pohlavie. Valnú väčšinu scény tvoria muži, pričom niektorý pôsobia viac žensky a niektorý menej. Doteraz si pamätám ako o mne kamarátka povedala „Ty budeš určite lesba, však všetky tí chlapi čo sa ti páčia vyzerajú ako ženy.“ Vtipné je že to prvé je pravda a to že som ich ako chlapov nikdy nevnímala. Vždy to boli pre mňa skôr fascinujúce bytosti.
Mám pocit že na mojom zmätení mala istý podiel aj moja obsesia ohľadom visual kei. Vo visual kei móde ide totiž to hlavne o androgynitu- vyzerať ako neurčité pohlavie. Valnú väčšinu scény tvoria muži, pričom niektorý pôsobia viac žensky a niektorý menej. Doteraz si pamätám ako o mne kamarátka povedala „Ty budeš určite lesba, však všetky tí chlapi čo sa ti páčia vyzerajú ako ženy.“ Vtipné je že to prvé je pravda a to že som ich ako chlapov nikdy nevnímala. Vždy to boli pre mňa skôr fascinujúce bytosti.
Mám za sebou pár „zamilovaní.“ Keď sa na ne pozerám spätne, mám pocit že všetky
boli z čistého zúfalstva ktoré som si neuvedomovala. Alebo boli proste až príliš typické pre niekoho ako ja. Napríklad keď som bola dlhší čas zabuchnutá do chlapca, ktorý vpodstate vyzeral ako dievča. Dlhšie vlasy, tintítko a aura z ktorej aj po rokoch dokážem
vyčítať... ako to povedať, prekvapí ma ak je ten chalan fakt heterosexuálny. Chudák, dosť som ho vtedy otravovala a nebola som dvakrát nenápadná.
Tiež som sa chvíľku motala s týpkom ktorý bol intelektuálne dosť pod moju úroveň ale rýchlo sa mi podarilo presvedčiť seba samú, že to vôbec nevadí a je vlastne fajn. Bolo to prvýkrát čo o mňa nejaký chlap prejavil záujem a hoci som bola skeptická po čase som do toho spadla. Pretože na nič lepšie ako toto aj tak nemám, plus konečne prestanem byť pozadu čo sa vzťahových vecí týka. Haha.
Pri každom jeho pokuse o nejaký dotyk sa mi chcelo ujsť najbližším východom. Pri bozkávaní som si hovorila, že nechápem čo na tom všetci majú. A celkovo som sa necítila dvakrát najpríjemnejšie lenže to samozrejme "boli nervy, hanblivosť a tak."
Samozrejme že to skončilo tak že sa o mňa „zaujímal“ len preto, aby jeho bývalá žiarlila a chcela sa k nemu vrátiť. Ups. 2-3 dni som bola zosypaná a potom sa išlo piť. Zobudila som sa s oknom a už žiadnymi pocitmi.
Tiež som sa chvíľku motala s týpkom ktorý bol intelektuálne dosť pod moju úroveň ale rýchlo sa mi podarilo presvedčiť seba samú, že to vôbec nevadí a je vlastne fajn. Bolo to prvýkrát čo o mňa nejaký chlap prejavil záujem a hoci som bola skeptická po čase som do toho spadla. Pretože na nič lepšie ako toto aj tak nemám, plus konečne prestanem byť pozadu čo sa vzťahových vecí týka. Haha.
Pri každom jeho pokuse o nejaký dotyk sa mi chcelo ujsť najbližším východom. Pri bozkávaní som si hovorila, že nechápem čo na tom všetci majú. A celkovo som sa necítila dvakrát najpríjemnejšie lenže to samozrejme "boli nervy, hanblivosť a tak."
Samozrejme že to skončilo tak že sa o mňa „zaujímal“ len preto, aby jeho bývalá žiarlila a chcela sa k nemu vrátiť. Ups. 2-3 dni som bola zosypaná a potom sa išlo piť. Zobudila som sa s oknom a už žiadnymi pocitmi.
Visí vo vzduchu otázka, tak čo teda Kpop a všetci moji biasy? Toto bola u mňa posledná otázka ktorú som potrebovala vyriešiť. Prezentujú sa predsa ako muži, pri nich nemám byť prečo zmätená.
A tu nastupuje rozdiel medzi tým, keď si človek o niekom myslí „On je fakt pekný.“ a „On je fakt sexy, aké by to bolo s ním niečo mať.“ To že ma chlapi sexuálne nepriťahujú, neznamená že som slepá. Heteračky vedia bežne uznať keď je nejaké dievča pekné
a nikto o nich hneď netvrdí že sú lesby. Tak prečo keď lesba povie, že je nejaký chlap objektívne pekný tak hneď musí byť zmätená?
Konkrétne u mňa robí svoje aj to že milujem fotografiu a umenie. Každého svojho biasa by som najradšej fotila či už v ateliéri alebo prirodzene,
pri bežných činnostiach. Pretože majú úžasné rysy tváre a esteticky sa mi páčia. To isté som si uvedomila aj pri mužských svaloch. Nevyvolávajú
vo mne fyzickú príťažlivosť ale skôr fascináciu. A poviem to otvorene, predstava nejakej interakcie s mužským orgánom mi vždy prišla odpudivá, desivá a momentálne som na tom tak, že ak sa ho do
konca života nebudem musieť dotknúť, tak to bude dobrý život. Ale zase som si túto nechuť vždy spájala s hanblivosťou a blbými rečami okolo tohto všetkého. Nikdy ma ani nenapadlo že na to musí byť iný dôvod.
Zato čo sa žien týka, veľmi ľahko mi pri nich padá systém. Nemám v hlave žiadnu dokonalú ženu ako som to mala pri mužoch. Tento post to dokonale vystihuje. Priznám sa že so ženami mám vpodstate nulové skúsenosti. Nemusíte ale nutne s rovnakým pohlavím niečo mať, aby ste vedeli že vás priťahuje. Heterosexuáli si svoju heterosexualitu tiež uvedomujú bez skúseností, respektíve o nej vôbec nepochybujú.
Za posledné mesiace sa mi podarilo uvedomiť si, že budúcnosť s mužom by bola pre mňa len trápenie a že sa trápiť nemusím. Trvalo to dlho ale uvedomila som si že scenáre kedy skončím so ženou ma upokojujú a vyškieram sa pri nich ako idiot. Len ja, moja žienka ktorú si budem môcť rozmaznávať a zvieracia armáda, pach vonných sviečok vo vzduchu a náš domov.
Iste mám stále občas svoje pochyby a ako tak čítam skúsenosti iných, tak je to normálne. Viem že ak by som fakt chcela, tak by som budúcnosť s chlapom dokázala pretrpieť. Rozhodne by som to dokázala, ak by to bol miliardár a bol by na služobke 365 dní v roku. Ale aj keby nie a bol by to strašne zlatý, milý chlap aj tak by som sa necítila príjemne. A ja trpieť nechcem, pokiaľ nemusím.
Za posledné mesiace sa mi podarilo uvedomiť si, že budúcnosť s mužom by bola pre mňa len trápenie a že sa trápiť nemusím. Trvalo to dlho ale uvedomila som si že scenáre kedy skončím so ženou ma upokojujú a vyškieram sa pri nich ako idiot. Len ja, moja žienka ktorú si budem môcť rozmaznávať a zvieracia armáda, pach vonných sviečok vo vzduchu a náš domov.
Iste mám stále občas svoje pochyby a ako tak čítam skúsenosti iných, tak je to normálne. Viem že ak by som fakt chcela, tak by som budúcnosť s chlapom dokázala pretrpieť. Rozhodne by som to dokázala, ak by to bol miliardár a bol by na služobke 365 dní v roku. Ale aj keby nie a bol by to strašne zlatý, milý chlap aj tak by som sa necítila príjemne. A ja trpieť nechcem, pokiaľ nemusím.
Myslím že je nutné tento článok ukončiť s tým, že nakoniec je to len na konkrétnom človeku ako sa označí. Respektíve, akú
nálepku si na seba nalepí. Lebo tie nálepky nie sú pre ostatných aby si vás mali kam zaradiť, ale predovšetkým pre toho konkrétneho človeka, aby mu dodávali
určitú istotu v tom kto je. Ak si po rokoch uvedomíte že vaša „nálepka“ vám už nepasuje, je v poriadku ju zmeniť a nikto nemá
právo vám do toho kecať. Ja svojou zmenou nálepky nezrádzam bisexuálne ženy ani nespadám do žiadneho stereotypu. Proste som sa konečne dostala do
tej časti života, kedy už nie som až taká emočná troska a môžem konečne riešiť aj takéto veci. A hlavne sa konečne začínam cítiť viacej slobodná. Pomaly sa už snažím aj tento fakt o sebe šíriť do sveta, hoci len medzi ľudí ktorým fakt verím. Som lesba♥.
Nie som s touto kresbou vôbec spokojná ale fuck it.
Študujem fotku, zlá kresba je u nás bežná.
Študujem fotku, zlá kresba je u nás bežná.
3 komentárov
Já cítím vždycky tak podivnou hrdost, když vidím, že někdo takhle o sobě otevřeně mluví, ani nevím, jak to popsat... Jsi úžasná a tenhle článek je úžasný a důležitý, protože jak jsi psala, něco takového může člověku pomoct. Je hrozné, čím si musí tolik lidí projít jen proto, že žijeme v heteronormativní společnosti. Tu první část bych mohla z větší části vzít a pokračovat, tak jsem to měla podobně. Na druhou stranu pochybnosti o téhle stránce mého života například mně pomohly přijít na to, kdo opravdu jsem a když na to jednou člověk přijde, tak je to opravdu úlevné. Svým způsobem, pokud na chvíli přehlédne např. fakt, že ho rodina nikdy úplně nepřijme a tak... A možná někdo nálepku nepotřebuje a někdo ji možná mění a měnit bude, na druhou stranu to ale hodně lidem pomáhá opravdu přijít na to, kdo jsou a hlavně to je pro ně, ne pro lidi okolo. Jsem ráda za tenhle článek, je úžasný :) Doufám, že si ho přečte někdo, kdo to potřebuje. A i ti, co to "nepotřebují", někdo si potřebuje uvědomit, že všechno není tak "duhové", jak se to teď může zdát. JSI ÚŽASNÁ!
OdpovedaťOdstrániťSíce s oneskorením, pretože som si tvoj komentár nevšimla, ale ďakujem za podporu♥. Wow ja som taká úžasná, teraz mi to stúpne do hlavy :D
OdstrániťTo s tou hrdosťou chápem, tiež mám neskutočne rada coming out články a celkovo články zameriavajúce sa na to ako sa človek našiel. Preto som aj chcela napísať nejaký ten svoj vlastný. Fakt ďakujem za podporu, dúfam že týmto niekomu pomôžem.
I'm so proud of you man ♥
OdpovedaťOdstrániť